Moje kroky viedli tu i tam a za ten môj ešte stále pomerne krátky život som toho stihla prejsť dosť – samozrejme záleží, s kým sa porovnávam 🙂 Napriek niektorým zložitejším obdobiam som si vždy vedela plniť svoje sny. Každým rokom som mala viac odvahy a viac nápadov, ako sa k nim dostať. V 16-tich som brigádovala v Grécku a napriek tragikomickému záveru tejto výpravy som s cestovaním nevedela prestať. Zvyšné 3 letá na strednej škole som strávila v Manchestri, kde som sa naučila ako sa pracuje s lysovacím strojom a ako mäkký je Luckin prst (všetko dobre dopadlo). Po maturite preto moje kroky viedli tam. V mojom životopise som skutočne kedysi mala v pracovných skúsenostiach : Upratovačka v Manchester University, nakladač tovaru, pracovník v sklade/ továrni, vodič vysokozdvižného vozíka… Za tie tri roky života som sa však perfektne naučila cudzí jazyk – poľštinu som zvládala už aj z filmov a začínala som aj čítať.
Čo všetko som stratil v obave, že niečo stratím.
Paulo Coelho
Z robotníka cestovateľ
Pôvodne sme sa rozhodli odísť z Anglicka, zbaliť sa do backpacku a prejsť autostopom Európu. Sama by som na takú cestu nemala odvahu. Môj kocúr Dexter je dodnes v Maďarsku. Dobrodružstvá z nášho autostopu sú jedny z mojich najzaujímavejších spomienok – milovala som to. Netrvali však dlho, po dvoch týždňoch sme boli na ceste do Poľska. Prácu som si našla prekvapivo rýchlo, ale vďaka nej chápem, čo je to cítiť sa ako outsider. Iba vďaka Marzene som dokázala zvládať to množstvo textu a písania. Ako špeditér som si prešla intenzívnym kurzom poľského jazyka.
Keď som sa vrátila za kocúrom do Maďarska, potrebovala som zistiť, kam povedú moje ďalšie kroky. Našla som si byt v Košiciach a prácu v asi najluxusnejšej robote, akú som kedy mala. Namiesto reflexnej vesty som mohla chodiť v šatách, nemali sme canteenu ale kuchyňu, žiadne státie pri raňajkách ale stoly… V Lafarge Holcim som strávila 3 roky a z toho asi pol roka pracovne v Paríži. Cítila som sa ako Hollywoodska hviezda keď sme sa šli pozrieť do kancelárie, odkiaľ bolo vidieť Eiffelovku. Keďže som mala množstvo času, počas celého roka 2017 som každý mesiac bola na dovolenke. Polovica mojich výletov bola solo. V roku 2018 som však dostala priestor a schválili mi neplatené voľno, takže som získala 34 dní na to, aby som prešla španielske Camino de Santiago. Táto pešia púť bola asi zájazdom s najväčšou hodnotou.Po návrate som o tom prednášala v 8 slovenských mestách a objavila sa v niekoľkých slovenských tlačovinách.
Camino de Santiago:
Nová etapa – BUBO
Aj vďaka získaným skúsenostiam z prednášok sa mi podarilo prejsť všetkými výberovými kolami BUBO začiatkom roka 2019. Možnosť cestovať, učiť sa, robiť čo človeka napĺňa a ešte sa vďaka tomu postarať o živobytie bola dovtedy len myšlienkou ideálnej budúcnosti. Už v tom istom roku som strávila v Ázii 3 mesiace, mala som súbežne tri práce, pracovné cesty v Paríži, organizovala som vlastný workshop – Idem sama a stretnutia cestovateľov v Košiciach – Košice Travels. Mala som pocit, že mám zrazu milión možností a aj keď práca sprievodcu vôbec nie je jednoduchá, žila som svoje sny.
Človek dokáže úplne všetko, čomu uverí,
a uverí úplne všetkému, čo súladí s volaním jeho srdca.
11 dní pre Čínskym Novým rokom som letela do Bangkoku. Čakali ma štyri 2-týždňov zájazdy a tak som začiatok tejto pandémia strávila vedľa pôvodného ohniska. Keď som sa však v marci 2020 vrátila na Slovensko, nedokázala som pochopiť tú paniku – v Ázii to bolo úplne inak. Vo vnútri som verila, že to rýchlo pominie a bola som pripravená na jeseň – lenže nestalo sa tak.
Už prešiel rok čo som sa vrátila domov, a ak by som mohla prefackať svoje o rok mladšie ja tak to urobím s radosťou, pretože toľko času som strávila čakaním a ničnerobením. Beriem to však tak, že bez tejto skúsenosti by som sa asi tak ľahko nepohla z miesta.
Zmeny v 2021
Trénujem psa, seba, svoju hlavu aj telo. Mám v hlave milión krásnych spomienok a skúseností z ciest, s ktorými sa vždy rada delím. Svet je podľa mňa jedno nádherné miesto, vo svojej rôznorodosti. Preto by sme sa mali oň viac starať.
