Výsmech v podobe Buen Camino! alias deň prvý

,,Buen Camino!!” vykríkla so širokým úsmevom podávajúc mi môj Credencial s historicky prvou pečiatkou. Staršia pani v dôchodkovom veku a angličtinou na úrovni našich maturantov mala nákazlivý smiech a ohromné nadšenie pre svoju prácu. Horlivo mi vysvetľovala trasu, prevýšenie, počasie a všetky dôležité informácie, ktoré by sa mi v prvé dni mohli hodiť. “Ešte fotka na facebook!” buchla po stole a načiahla sa za mojim mobilom, ,,Paráda!”. S úctou ku všetkým, čo netrpia krátkozrakosťou, som fotku nezverejňovala a s hromadou papierov a dobrým pocitom som vybehla do ulíc Saint Jean Pied de Port.

Buen Camino a Credencial s prvou pečiatkou

27. júl 2018, túlam sa uličkami mesta, ktoré tri roky znamenalo iba šialený sen. Vybehla som na citadelu v nádeji, že uvidím aspoň niečo z najdlhšieho zatmenia Mesiaca v 21. storočí. Behala som a skackala uprostred noci s Credencialom v ruke – toľko radosti z nadchádzajúceho utrpenia!

Buen Camino a hostel v Saint Jean Pied de Port

Zo zatmenia však nič nebolo; pollo de basque je v preklade pečené kuracie stehno; všetky veci, ktoré sa mali na šnúre vetrať mi v noci zmokli; prežila som prvú nočnú moru na Camine a ešte aj stoličky v hosteli boli na riť..

Čakalo ma krásne upršané ráno ponorené do hmly. Ako pútnik začiatočník som vyrazila z mestečka o pol 9. Nekoordinovane som pred sebou mávala paličkami až kým som nestála pred prvým kopcom. Čiže tak 5 minút. Po 10 minútach mi došlo, že mojich cca 12kg v ruksaku ma pravdepodobne o hodinu zabije. Po 30 minútach som zistila, že nepremokavá bunda neznamená, že nepremokne. Po dvoch hodinách som si sľúbila, že na to všetko radšej nebudem myslieť.

Po 8 km sa nachádza Orisson – miesto, kde sa všetci usmievali, sedeli, jedli, pili a bezvýznamne sa sušili. Zhodila som zo seba premočenú bundu a obliekla sa do plastového pršiplášťa, v ktorom som po 10 minútach chôdze vyzerala ako kurča v sáčku. Voda, pot, hlina, bordel, všetko bolo jedno. Veď už iba 19 kilometrov do cieľa!

Orisson je v nadmorskej výške 800 m. Najvyšší bod, ktorý ma čakal bol 1450 m. Bez turistických paličiek by som to už asi vzdala. ,,Buen Camino!” mala som pred očami tvár škodoradostnej dôchodkyne, čo mi tak veselo rozprávala o počasí a prvom dni na Camine. Hlad ma premohol už tretíkrát. Jedenásť hodín. Ruksak bude znovu o niečo ľahší. Zastala som na kraji cesty a čo najpomalšie žmolila arašidovú tyčinku. Z výhľadu som mala iba bielu paru, všade za mnou, predo mnou, nado mnou, na mne.. bože, uchráň mi aspoň pyžamo!

Instagram denník - deň prvý

Dobehol ma pár z Anglicka. Ich britský prízvuk bol neprehliadnuteľný už včera v reštaurácií so skvelými pečenými stehnami. Vtedy som ešte netušila, že sme v rovnakom hosteli, a keď niekoho vídate toľko krát, stávate sa už oficiálne priateľmi. Čakalo nás 15 kilometrov komentovania hmly, dažďa, hladu, piva, brexitu, agresívnych kráv, zvončekov koní, horrorových filmov, obrovských slimákov a rozmýšľania, či už sme v Španielsku, či tá voda je pitná, rátania značiek na vrchol, hľadania cesty v hmle a počítania posledných metrov.

Pred bránami albergue* v Roncesvalles, kde sme dorazili až popoludní medzi poslednými, som zistila, že vlastne to je ten moment, kedy musím riešiť kde budem spať a čo budem jesť. V mestečku veľkom ako obec Abrahám, je len jedna hlavná ulica a kláštor, takže nič z toho našťastie netrvalo dlho. Mať na ,,izbe” 173 ľudí sa môže zdať deprimujúce, no iba do momentu, kedy vám čašníčka donesie opäť to pečené stehno. 

,,Pozri, ukážem ti kde sme!" povedali

Avšak v skutočnosti, nech už celý tento deň znie akokoľvek odstrašujúco, som podvečer sedela na terase s pivkom šťastne unavená. Prvý deň dobrodružstva bol úspešne za mnou, a ako všetci sľubovali aj najťažší deň celého Camina (pokiaľ sa bavíme IBA o prevýšení).

V ten večer som ešte netušila, že mojich britských kamošov vidím posledný krát a že moje dve sekundy odvahy, kedy som sa s pivom v ruke nenásilne pozvala do spoločnosti dvoch Nemiek a Talianov, zmení celý priebeh môjho Camina de Santiaga.

A že zabudnem šampón v sprche! To som tiež netušila :/

*albergue – hostel, na Camine však trochu iný než zvyčajne. Existujú súkromné, mestské či cirkevné, v cenovej relácii od 0 (dobrovoľný príspevok) po 20€ (vo veľkých mestách) za noc.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *