Sedela som vo vlaku a výnimočne nespala. Po 20 dňoch na cestách po Európe bolo veľa myšlienok v mojej hlave. DNX konferencia v Lisabone bola nabitá energiou a motiváciou. Barcelona, mesiac po útoku na Las Ramblas, stále plná strachu a rovnako tak Paríž s vojskom v uliciach a bombovými hláseniami po celom meste. A potom prečačkané ulice Skopje a stále budujúce sa Kosovo. Z každej cesty sa človek vráti trochu zmenený.

1. Je v poriadku prijímať

V Lisabone som na DNX konferencii stretla skvelú ženskú z Nemecka, ktorá mi celý večer opakovala ,,Je v poriadku prijímať! Uvedom si, že ľudia ťa môžu chcieť obdarovať len preto, že sa s tebou cítia príjemne. Nemusíš nič oplácať. Len sa usmej.,,

Najprv som nechápala, prečo mi to dookola opakuje. Až po chvíli som si uvedomila, že robím drahoty vždy, keď ma niekto pozve na drink, že odmietam akýkoľvek kompliment na moju adresu a že sa ešte stále cítim dlžná voči Nemke, ktorá mi pred pol rokom v hostely nechala svoju kládku na skrinku.

Naozaj – tam vonku sú ľudia, ktorí dávajú nezištne 🙂

2. Nie je dôležité kde sme, ale s kým (na cestách i v živote)

Určite nič nové, minimálne z teórie. No najmä na cestách je skutočne dôležité, koho máme po svojom boku.

Ak sa s niekým cítim dobre od prvého momentu, kamkoľvek sa vyberieme a čokoľvek zažijeme, deň je skvelý a nezabudnuteľný.

Keď je však jasné, že si s niekým celkom dobre nerozumiem, je lepšie odmietnuť akékoľvek spoločné plány. Už sa mi pár krát stalo, že som zo slušnosti súhlasila, a potom si v duchu nadávala zvyšok dňa.

3. Očakávaj nečakané

Vraví sa, že je lepšie nemať očakávania aby sme predišli sklamaniu. Je to však náročné, pretože zo všetkého, do čoho sa púšťame, máme nejaké očakávania – prečo inak by sme to robili?

Je asi teda najlepšie očakávať nečakané. Mať očakávania, no zároveň očakávať, že všetko môže byť tak ako by sme si to ani nedokázali predstaviť. Na cestách to platí dvojnásobne.

Príklad: Barcelonu som si z fotografií predstavovala ako čisté, energiou nabité mesto. V realite na mňa čakali asi najhoršie stanice metra, aké som kedy videla a keď už som si myslela, že ma po treťom chlapíkovi, čo mi chcel predať drogy už nič neprekvapí, z rohu vyskočil štvrtý s otázkou ,Sex?,

4. Panika je (väčšinou) len v tvojej hlave

Sedela som v maličkom byte na ešte menšom balkóniku, žmolila v ruke plechovku piva a nadávala som si – Barcelona a tráva, vôbec mi to nenapadlo! Ubytovanie som totiž našla cez Couchsurfing. A tak som tam sedela s troma zhulenými Paraguajcami a ako správna ženská som v hlave riešila:

,,Vyhodia ma von z toho balkóna!,, pozrela som dolu. ,,Možno ma len okradnú, kde mám dokumenty? Pas a peňaženku! Ostatné nech si berú..možno mi hodili niečo do piva!.,,

Takto to, úplne zbytočne, pokračovalo asi pol hodinu. Môj hostiteľ možno nemal najlepšie návyky a spôsob života, ale napriek tomu sa ku mne celý čas správal zdvorilo a ohľaduplne. Rovnako tak jeho kamaráti. Na Couchsurfingu mal 60 pozitívnych referencií, a naozaj oprávnených. A ako bonus bol vo vedľajšej izbe ešte čínsky pár cez Airbnb.

Prečo som teda začala panikáriť? Lebo som žena, sčasti. Najmä keď sme na cestách samé, musíme si dávať pozor a myslieť na všetko, len pozor, aby sme vedeli odlíšiť reálne nebezpečenstvo od toho vymysleného!

5. Praskni svoju bublinku a pozeraj sa očami miestneho

Na Kanárskych ostrovoch som pri obede strácala nervy, keď si k vedľajšiemu stolu prisadol poľský pár a VŠETKO, čo bolo v menu ofrflal! ,,Ryby a morské potvory! To fakt nemajú nič normálne?,,

Tak na čo, sakra, idete na dovolenku, keď očakávate, že všetko bude také ako doma?? Schabowy rezeň mohli mať, že?

Myslím si, že cestujeme aj preto, aby sme spoznávali nové zvyky, jedlo, ľudí a vžili sa do mesta a jeho života. Nič tak neotvára ľudskú myseľ, ako ochutnávka cudzej kultúry.

To všetko je, samozrejme, veľmi jednoduché v krásnych destináciách. Ale treba na to pamätať aj v menej príjemných miestach- aj tam, kde sa na nás valí špina, ulice smrdia a jedlo stojí za nič. A to skôr, než začneme byť podráždený a znechutený.

6. Je v poriadku byť emotívny

Tu to opäť, my ženy, máme trochu ťažšie. Ja osobne som veľmi emotívny človek a všetko strašne prežívam. Keď však cestujem sama, snažím sa byť silná ako skala! Preto som si vždy vyčítala, ak ma niečo zlomilo.

Keď som v 2014 zmeškala let z Lutonu do Košíc, uplakaná a nešťastná som 10 minút sedela na kufri na záchodoch. Až tak som mohla ísť riešiť situáciu.

V 2017 som tak ostala stáť bez ubytovania v centre Paríža. Spala som v ten deň asi 2 hodiny, aj to na letisku, ledva som žila. Mala som sto chutí ľahnúť si na chodník. Rezignovať na celý svet. Lenže tentokrát som najprv vyriešila problém – našla si hostel, bohužiaľ asi najpofiderenejší v celom Paríži – a až tak vypustila emočnú paru.

A je to skutočne veľmi prospešné. Dať reset všetkým emóciám, no nepodľahnúť im a riešiť situáciu! Lebo jediný človek, na ktorého sa tam vonku môžeš spoľahnúť, si ty sám.

7. Láska je jednoducho jednoduchá

Rada počúvam príbehy ľudí z celého sveta. O živote, o vzťahoch, o šťastí, o snoch. Som dobrodruh – filozof 🙂

Tam vonku je milión žien, ktoré si stále myslia, že ak sa chlap neozýva, udržiava ich len v napätí. Že keď flirtuje s inou, chce iba aby žiarlila. Že pre lásku treba zdolávať hory a strácať pri tom končatiny. 

Pritom najčistejšia a najkrajšia forma lásky je tá najjednoduchšia. Tá, ktorá akosi plynie sama. Bez veľkej námahy. Nie nadarmo sa hovorí, že detská láska je najčistejšia– úprimne, koľko utrpenia stojí získať ju?

8. Rodina je to najvzácnejšie, čo môžeš mať

Tu skutočne veľa slov netreba.

Môže byť niečo krajšie, ako úprimná radosť súrodencov, keď sa po dlhej dobe vrátiš domov? Ako spokojnosť mamky, ktorá už nemusí zaspávať nervózna, či ťa dnes niekde neokradli alebo neuniesli?

Priatelia prichádzajú a odchádzajú. Rodina ostáva celý čas. A cez všetko!

9. Nič sa nestane v komfortnej zóne

Ach ten komfort. Robiť veci tak, aby to bolo príjemné, pohodlné a úsmevné. Aby to nestálo veľa námahy a stresu. Pekne pomaly..umierať.

Ak chceš, aby sa stalo niečo, čo sa ešte nikdy nestalo, musíš spraviť niečo, čo si ešte nikdy nespravil! A ak si to nikdy nespravil, možno to bude stresujúce, namáhavé a možno to bude aj bolieť! Prvýkrát určite, no po desiaty už nie.

Aj to, čo je dnes v našej komfortnej zóne, tam kedysi nebolo. Všetko si na začiatku vyžaduje drinu.

10. Buď vďačný

Vždy keď už cestujem domov si v hlave rekapitulujem celý výlet. Často potom spadám do smútku, že je už po všetkom, že sa vrátim do práce, opäť sa budem točiť v kolobehu bežného dňa a nič nové a zaujímavé sa neudeje.

Stačí, keď zmením spôsob, akým sa na to pozerám a poviem si ,,Super, že mám tú prácu – budem môcť ísť čoskoro na ďalší výlet!,, a celý príchod domov je hneď ľahší a príjemnejší 🙂

0Shares
0